Aké materiály použiť na zateplenie stavby? Vata vs. polystyrén - Domovik

Aké materiály použiť na zateplenie stavby? Vata vs. polystyrén

ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT

Aké materiály použiť na zateplenie stavby?

Jedna z najčastejších tém pri vonkajšom zateplení fasády je o tom, aký materiál je vhodnejší: polystyrén alebo vata?

Porovnajme si teda fungovanie týchto materiálov na základe:

  1. požiarnej ochrany
  2. tepelnoizolačných vlastností
  3. ceny
  4. prestupu vodných pár
  5. nasiakavosti a jeho vplyvu na životnosť stavby

Začnime teda jednoduchšie. Prvým dôvodom, ktorý hrá v prospech minerálnej vlny, a aj dôvod, prečo sa na viacposchodových bytových domoch používa podľa najnovšej normy v prevažnej väčšine iba táto izolácia, je protipožiarna ochrana.

Ak ste mali možnosť vidieť ako horí polystyrén, tak viete ako to vyzerá. Vzniká pri tom obrovské množstvo čierneho dymu sprevádzaného agresívnym zápachom. Tieto exhaláty sú pre človeka nebezpečné. V prípade minerálnej vlny, ktorá je vyrobená z kameňa, prevažne z čadiča, je horenie takmer nemožné. Minerálna vlna nešíri oheň, dokonca ani nehorí. Preto nie je nebezpečné, ak je v blízkosti požiaru.

Ak sa pozrieme na tepelnoizolačné vlastnosti, tak z tohto pohľadu vychádzajú oba materiály dosť podobne. Avšak, je tu malé „ale“. Ide práve o polystyrén.

Jedným z najdôležitejších ukazovateľov izolačného materiálu je súčiniteľ tepelnej vodivosti (vyjadruje sa vo W/(m . K)). Ten vyjadruje koľko tepla prejde 1m2 materiálu za určitý čas. Čím nižšia je hodnota, tým má materiál lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.

- minerálna vlna ma priemernú hodnotu = 0.179 W/(m².K)

- bežný fasádny polystyrén má rovnakú = 0.179 W/(m².K)

Avšak keď sa už rozhodneme ísť do zateplenia polystyrénom, určite odporúčam sivý polystyrén - je to polystyrén obsahujúci zložku grafitu, ktorý vďaka tomuto zloženiu disponuje lepšími izolačnými vlastnosťami (o 20 %). Tieto čiastočky grafitu taktiež odrážajú tepelné žiarenie, čo lepšie zabraňuje prehrievaniu stavby v lete.

Hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti pri sivom polystyréne je 0.156 W/(m².K)

Čo sa týka ceny, na plnej čiare vyhráva nielen klasický biely, ale aj sivý polystyrén.

Aktuálna cena 1 m3 fasádnej vaty stojí cca 160 €.

Cena 1 m3 bieleho polystyrénu je 80 € (polovica oproti vate).

Cena 1 m3 sivého polystyrénu je 90 €.

Pri vate treba rátať vyššiu spotrebu lepidla a vyššiu prácnosť, čo v priemere vychádza cca + 3-5 €/ m² na ďalších potrebných položkách.

Dostávame sa k témam technickejším a teda prestup vodných pár. Túto tému si dovolím spojiť rovno s piatou, a to životnosťou a nasiakavosťou.

V dome sa tvorí veľké množstvo pár. Veľkým producentom je ľudské telo, varenie, pranie či sušenie. Táto para vo vzduchu je, na základe fyzikálnych javov, vytláčaná v niektorých obdobiach do exteriéru prirodzene. Pri murovaných stavbách platí základné pravidlo a to, že keď táto para prestupuje z interiéru do exteriéru, každá vrstva materiálu, ktorá je na vonkajšej obálke domu, jej musí dávať nižší odpor na to, aby každým ďalším materiálom (v smere do exteriéru) ľahšie prešla (nazýva sa to difúzia vodných pár a je vyjadrená hodnotou μ).

V opačnom prípade, ak tam vložíme materiál, ktorý má odpor vodných pár vyšší ako ten predchádzajúci pred ním (v smere do interiéru), stane sa to, čo si môžeme predstaviť na tomto príklade: je to ako keby sme išli autom veľmi rýchlo na preplnenej diaľnici a niekto by odrazu zúžil vozovku z 3och pruhov na 1. Stalo by sa to, že autá idúce po diaľnici by spomalili a začali sa hromadiť v mieste zúženia. To isté sa bude diať aj s vodnými parami v konštrukcii.

Tieto vodné pary sa následne v tomto bode začnú za ideálnych podmienok kondenzovať a hromadiť (hovoríme tomu rosný bod), z čoho vzniká prebytočná vlhkosť v konštrukcii - ktorá je najväčší nepriateľ životnosti stavby. Viac sa o tom môžete dozvedieť TU.

Preto je ideálne, ak tento rosný bod v konštrukcii vôbec nie je. Ak sa tam však už nachádza, tak je vhodné aby bol v materiáli, ktorému vlhkosť neublíži a čo najďalej od materiálov ktorým vlhkosť ublíži (napr. murivu).

POLYSTYRÉN

  • hodnota difúzneho odporu bežne používaných murív je na úrovni 10-20μ
  • na murivo ide tepelná izolácia polystyrén, ktorý ma difúzny odpor na úrovni 20-40μ

Tzn. ak na murivo dám tento polystyrén, vznikne mi v konštrukcii rosný bod. Jediné čo viem ovplyvniť je, kde v tejto konštrukcii tento rosný bod bude - a to hrúbkou polystyrénu a hrúbkou muriva. Z tohto pohľadu je ideálne, aby murivo bolo čo najtenšie a hrúbka polystyrénu čo najhrubšia na to, aby tento rosný bod bol v polystyréne čo najďalej od muriva (pri zateplení polystyrénom odporúčam dať hrúbku muriva a hrúbku zateplenia prerátať človeku, ktorý sa rozumie difúziám a vie tieto hodnoty nadimenzovať tak, aby nedochádzalo k extrémnemu znižovaniu životnosti stavby).

- následne na polystyrén ide vo väčšine prípadov lepidlo a omietka - odpor vodných pár tejto vrstvy je na úrovni okolo 8-15μ

VATA

  • Keď veľa ľudí (aj) z odbornej obce počuje, že polystyrén má väčší odpor ako murivo, tak si myslia, že sa rosný bod vyrieši ľahšie, ak sa polystyrén nahradí niečím čo má nižší odpor ako murivo, a to minerálnou vatou. Jej odpor je na úrovni 1-2 μ.

V ideálnom vesmíre by toto uvažovanie bolo správne. Taktiež však za predpokladu, ak by na danú vatu nešlo následne lepidlo a omietka, ktorá ma odpor 8-15μ ale niečo čo má opäť nižší odpor - nižší ako 1-2μ. Jediný materiál, ktorý má odpor nižší ako 1-2μ je vzduch, ktorý má odpor rovných 1μ.

Ak na fasádnu vatu použijem omietku, spôsobím to, že daná vlhkosť skondenzuje práve tesne pred poslednou vrstvou a to na danej omietke vo vate. Keďže je vata materiál nasiakavý na rozdiel od polystyrénu (vie až 10 násobne zvýšiť svoju objemovú hmotnosť nasiaknutím). Výsledok je to, že máme na murive vatu, ktorá je vlhká a ktorá neizoluje tak ako izolovala predtým.

Môžeme si to predstaviť na tomto príklade: je to ako keby ste šli v zime von v teplom svetri a následne by ste zmokli. Bolo by vám v takom svetri stále teplo? Ak by sme také niečo nespravili sami sebe, tak prečo to chceme robiť našim domom?

Dôvod prečo vata neizoluje za mokrého stavu tak ako za suchého je nasledovný: keďže vata izoluje hlavne preto, že je plnená vzduchom v malých uzavretých štruktúrach, ak ich vyplní voda, tak stráca izolačné vlastnosti ako má vzduch. Izolačné vlastnosti takejto nasiaknutej vaty vedia byť v kritickom prípade až 10 násobne horšie ako boli v jej stave za sucha. 20 cm navlhnutá drahá vata izoluje ako 2cm polystyrén. Navyše voda v zime zamŕza čím zväčšuje svoj objem a rozbíja materiál samotnej vaty ako aj muriva.

Je tu však jedno originálne riešenie, ktoré v našich končinách zatiaľ nie je až tak preferované práve kvôli svojej vysokej cene. Na západe sa s ním môžeme stretnúť skoro všade, hlavne v severských krajinách. Z pohľadu životnosti stavby je to to najlepšie, čo pre ňu môžete spraviť. Toto spomínané riešenie som opísal vyššie… Ide o to, aby sa za vatu dal materiál, ktorý ma odpor nižší ako daná vata. Čiže tam musíme dať vzduch.

Ako to myslím? - odvetrávaná fasáda… čiže medzi vonkajšou ochrannou vrstvou domu a izoláciou je vytvorená odvetrávacia medzera tvorená vzduchom, ktorý navyše prúdi a danú vlhkosť odvádza.

Aký je záver... ? 

 

Ak nejdeme stavať 3 a viac podlažnú bytovku kde kvôli požiarnej bezpečnosti potrebujeme vatu, tak isto ak nám záleží na cene celkovej fasády v porovnaní ku kvalite ostatných vlastností. Odporúčam na fasádu určite použiť polystyrén a to ten grafitový. Dôležitá je nadimenzovaná správna hrúbka muriva a správna hrúbka izolácie tak, aby to vo výsledku fungovalo správne a nevlhlo murivo, ale aby bol rosný bod ďaleko od muriva. Celú izoláciu odporúčam dať navrhnúť osobe odborne spôsobilej na túto činnosť (pozor! nie vždy to je projektant - mal by byť, ale vo väčšine prípadov zo skúseností nie je).

Ak sa rosného bodu chcem zbaviť úplne a chcem čo najlepšiu kvalitu klímy v dome, jeho najlepšiu životnosť a navyše ochrániť ho aj od prehrievania - odporúčam cenovo drahšie riešenie a to vatu v spojení s odvetrávanou fasádou.

Nikdy však neodporúčam používať vatu v spojení s fasádnou omietkou. Ako sme si to preukazali hore je to to najhoršie čo môže byť z pohľadu tepelnoizolačných vlastností a hlavne ak vata nvlhne, tak isto z pohľadu životnosti stavby ale aj v neposlednom rade ceny.

Pri navrhovaní a výstavbe vášho domu myslíme na všetko. Tak, aby výsledkom bolo bývanie v nízkoenergetickom domčeku s dlhou životnosťou a celoročnou tepelnou pohodou bez použitia zložitých a zbytočne drahých technológií.

 

MÁTE OTÁZKY? Dohodnite si s nami osobné stretnutie:

Prosím pripočítajte k 8 číslo 2.

Ísť späť

© 2022 Všetky práva vyhradené pre 4-YOU.sk s. r. o.
Pokračujte výberom nastavení ochrany osobných údajov. Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov a zásady používania súborov cookies.
Stiahnite si katalóg Top 20 pasívnych domov