Drevodom vs. Murovaný dom
Konštrukcia drevodomu:
Keď hovoríme o drevodome, je dôležité správne pochopiť, čo to v skutočnosti znamená...
- Niektorí si môžu predstaviť tradičnú drevenicu alebo zrub, ktoré sú synonymom pre dlhoročnú tradíciu. Na druhej strane, v súčasnosti pod pojmom drevodom firmy často označujú aj moderné konštrukcie, kde hlavným nosným prvkom sú drevené stĺpiky vyplnené vatou alebo iným izolantom v dutinách medzi nimi. Tieto domy obsahujú významný podiel izolačných materiálov, čo zásadne mení ich charakter v porovnaní s klasickými drevodomami (drevenicami).
- Drevo tvorí len menšiu časť konštrukcie (väčšinou do 25 %), čo môže viesť k otázke, či je ešte stále vhodné hovoriť o „drevodome“ v pravom zmysle slova, lebo veci musíme nazývať podľa toho, čoho je viac, a ak je vaty nad 75 % plochy, tak nemáme dom z dreva, ale z vaty a mali by sme ich teda skôr nazývať napr. „vatodomy“.
- Drevo ako stavebný materiál má však na Slovensku hlboko zakorenenú tradíciu a je vnímané ako symbol kvality a spoľahlivosti. V prípade tradičných drevených domov, ako sú drevenice či zruby, je tomu naozaj tak a takéto domy veľmi dobre vyhovujú našim podnebným podmienkam.
Ako to však vyzerá s medernými drevodomami … ???
Jedným z alarmujúcich problémov pri súčasných stĺpikových konštrukciách je zarážajúca ignorancia niektorých projektantov a stavebných spoločností ohľadom výberu izolačných materiálov.
Je až šokujúce, že na Slovensku stále dochádza k používaniu vatových a iných nasiakavých materiálov s difúznym odporom blízkym nule, čo je priamo cesta do pekla stavebnej fyziky!
Veľa projektantov to ospravedlňuje a odvoláva sa na škandinávske postupy, ale uvedomme si raz a navždy: Slovensko nie je Škandinávia!
Naše klimatické podmienky sú neúprosné - teplé letá, zimné zimy, a premenné jarné a jesenné obdobia, kedy sú dni už teplé, ale noci chladné a vlhké, čo spôsobuje rosenie alebo otáčanie prestupu vodných pár z exteriéru smerom dnu, sú ideálnou pascou pre kondenzáciu a vlhkosť v konštrukcii domu.
Čo je ešte horšie, nasiakavé materiály ako napríklad vata vytvárajú dokonalú živnú pôdu pre plesne a rozklad konštrukcií. Je to ako stavať dom na časovanej bombe!
Ďalej tu máme Švédmi ospevované difúzne otvorené skladby. Aj keď tento koncept môže pomerne dobre fungovať v suchších a celoročne chladnejších oblastiach, pre naše podmienky na Slovensku je však absolútne nevhodný a predstavuje tzv. stavebnú samovraždu, najmä v období začiatku jesene a konca leta, kedy môže vonkajšia vodná para v noci kondenzovať v konštrukcii a spôsobiť značné škody na stavbe.
Zároveň tento systém je nefunkčný aj kvôli vlhkej zime, ktorá v Škandinávii nie je. Lebo ak je zima vlhká a nie suchá, tak tej pare sa až tak vonku nechce. Ak je vonku totiž už aj tak veľa pary, tak ďalšia sa tam už nezmestí (samozrejme, že v dlhotrvajúcich mrazoch je situácia zhodná so Škandináviou).
Riešenie môže predstavovať jedine správne navrhnutý systém parotesných vrstiev a odvetranej fasády.
Takýto systém by mal zabezpečiť, že aj keď do konštrukcie prenikne vlhkosť, bude z nej efektívne odvedená von, čím sa predíde problémom s plesňami a zhoršením izolačných vlastností materiálov.
Tu však nastáva problém, ono to celé je pekné, avšak iba „na papieri“, v praxi dokonale parotesnú vrstvu zhotoviť nejde , aj keby sa na hlavu postavíme a zároveň odvetrané fasády sú v praxi značne predražené a nepoužiteľné, kvôli svojej cene.
"Ďalším veľkým problémom stĺpikových vatodomov je to, že vata ako taká má nízku mernú tepelnú kapacitu. A teda, ak je rozdielna teplota medzi exteriérom a interiérom, tak dom nevie svoje teplo dlhodobo udržať. V takom prípade musíme teplotu upravovať nejakým médiom (v lete napr. klimatizáciou, v zime ohrevným telesom).
V prípade stavieb „akumulačných“, tzn. s väčšou mernou tepelnou kapacitou toho tepla, nie je potreba až tak veľa, nakoľko teplo uložené z dňa, z jesene atď. vydrží mnohonásobne dlhšie a to tepelné médium iba stavbu dohrieva. Tak isto v lete, ak je stavba navrhnutá správne, nie je potrebné ju toľko chladiť, lebo dom ako taký vie svoju príjemnú klímu udržať aj sám.
Poslednou vecou, ktorú spôsobuje nízka merná tepelná kapacita stien, je aj to, že steny vychladnú omnoho rýchlejšie, a teda, ak sú steny chladné, musíme teplotu vzduchu vykurovať na omnoho vyššiu teplotu, aby sme pocítili rovnaký pocit tepla, v porovnaní s tym, ako keď sú steny teplé (súvisí to s vyžarovaním tepla - ak je stena teplá, vyžaruje teplo, ak je chladná, vyžaruje chlad a ja musím kúriť omnoho viac, aby som mal pocit tepla)."
viac o tom sa dočítate v článku napr:
https://domovik.sk/blog-detail/ako-termo-omietka-minimalizuje-straty-energie.html
Cena:
No a posledným parametrom bude teda cena, tu je dôležité si uvedomiť, že existuje viacero spôsobov zhotovenia drevodomu, ale aj napríklad murovaného domu.
Len hore vidíme, že som pomenoval minimálne 4 rôzne spôsoby zhotovenia drevodomu.
U drevodomov platí, že väčšinou tie najlacnejšie (napr. stĺpiková konštrukcia, vata a OSB) sú pre naše podmienky absolútne nevhodné a ich životnosť, ako aj zdravé bývanie v nich, je veľmi nízke.
Existujú však aj spôsoby, ako spraviť drevodom aj pre naše podnebie dobre, povedal by som možno, že v niektorých prípadoch aj mierne lepšie ako murovaný dom.
(Príklad:Kvalitná parotesná fólia s kvalitným pôdorysom, ktorý dovoľuje jej správne napojenie, ďalej riadené vetranie vzduchu, potom obrovské množstvo dreva v interiéri na zvýšenie mernej tepelnej kapacity, minimálne 10-15 cm hrubé drevá na celej obvodovej ploche alej aj v priečkach, dvojitá stĺpiková konštrukcia na predelenie tepelných mostov vyplnená nenasiakavou izoláciou, napríklad polystyrénovým recyklátom alebo PIR panelom, zvonku zateplená drevovláknom v spojitosti s odvetranou fasádou, a tak isto dom s vhodným vysokoteplotným vykurovaním).
Avšak tieto konštrukcie svojou náročnosťou prinesú väčšinou príliš vysokú cenu zhotovenia, ktorá bude, odhadujem, zhruba 2x taká ako u murovanej stavby a zároveň ich zložitosť prináša veľký priestor na fatálne chyby, tzn., že vo výsledku, aj keď tá cena bude 2x taká, to až tak dobre byť nakoniec ani nemusí.
Záver:
V závere by som teda zhrnul, ak hľadáte rýchle riešenia výstavby, drevodom je jasná voľba, ktorú murovanou stavbou nikdy nepokoríte.
(Rozdiel je najmä v hrubej stavbe, kde pri bežnom murovanom bungalove hrubá stavba môže trvať povedzme 3 mesiace a pri drevodome sa dá zvládnuť v horizonte pár týždňov - teda rozdiel medzi drevodom a murovaným pri rovnakom interiéri je 2-3 mesiace).
Ak vás však lákajú skôr parametre domu (kúrenie, neprehrievanie), ďalej odolnosť domu a nízke náklady na servis, ktoré závisia od vhodnosti pre naše klimatické podnebie, prípadne hodnota domu po rokoch užívania v prípade následného predaja (drevodomy pri predaji majú zhruba 30% nižšiu hodnotu v porovnaní s murovaným domom a obtiažnosť ich predaja je na Slovensku vyššia), odporúčam skôr dopriať si pri stavbe pár mesiacov navyše a postaviť si stavbu murovanú.
Avšak aj pri murovaných stavbách platia určite správne technologické postupy, správne materiály a skladby a existujú viaceré domy, ktoré síce na prvý pohľad môžu pôsobiť podobne, avšak vo výsledku podobné ani zďaleka nie sú.
Pri navrhovaní a výstavbe vášho pasívneho domu myslíme na všetko. Tak, aby výsledkom bolo bývanie v nízkoenergetickom domčeku s dlhou životnosťou a celoročnou tepelnou pohodou bez použitia zložitých a zbytočne drahých technológií.
