Ktoré kúrenie v rodinnom dome je najvýhodnejšie? - Domovik

Ktoré kúrenie v rodinnom dome je najvýhodnejšie?

ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT

Ktoré kúrenie v rodinnom dome je najvýhodnejšie?

Na túto zdanlivo jednoduchú otázku však neexistuje jednoduchá odpoveď. Ak chceme vedieť odpoveď, potrebujeme poznať ďalšie premenné.

Poznáme niekoľko druhov kúrenia v rodinných domoch. Každé vzniklo v nejakom čase na nejakú požiadavku. Myslieť si, že všetky kúrenia sú vhodné do každej domácnosti s rovnakým výsledkom odráža neznalosť fyzikálnych princípov.

kúrenie v rodinných domoch

Vezmime si tento príklad:

Kúrenie okrem toho, že zohrieva vzduch v miestnosti, ktorý potom vnímame ako príjemné teplo, zohrieva predmety a niekedy aj exteriér stavby rodinného domu.

Čím je kúrenie teplejšie, tým viac zohrieva aj exteriér. Respektíve, čím je teplejší povrch podlahy alebo stien či stropu, tým viac tieto predmety sekundárne vyžarujú stratové teplo do exteriéru rodinného domu.

kúrenie - rodinný dom

Ide o jalové teplo, ktoré síce zaplatíme, ale nám nijako nepomôže. 

Netreba si to však zobrať tak, že chceme mať teplotu stien čo najnižšiu - ideálny stav je aby teplota povrchu bola rovnaká ako teplota vzduchu a aby sa tieto obe hodnoty hýbali v ideálnom stave niekde okolo 20 - 21 ⁰C. Akonáhle stavbu rodinného domu potrebujeme prekurovať na viac stupňov, aby v nej bolo teplo, pravdepodobne tam je niečo, čo nie je v poriadku... To je však téma na samostatný článok.

teplo v rodinnom dome

Vráťme sa teda naspäť k jalovým stratám:

Najmenej jalových strát má kúrenie, kde zohrievame priamo vzduch, čiže povedzme napríklad ventilátor z Tesca so špirálou či klimatizácia s možnosťou vykurovania.

Tieto kúrenia majú síce najmenej jalových strát ale majú aj isté limity a tie súvisia s nízkym množstvom energie uloženej v médiu, čiže vo vzduchu (Q=m.c.∆T), nakoľko vzduch má nízku hmotnosť.

Toto kúrenie je vhodné iba do stavieb triedy A0. Nemyslíme však triedu A0, ktorú má dnes akýkoľvek rodinný dom, ale ozajstnú triedu A0, ktorá je charakterizovaná merným potrebným teplom do 20 kWh/m2 rok.  Akonáhle je potreba tepla v dome vyššia, toto kúrenie začína byť nekomfortné z hľadiska prievanu alebo sa dokonca môže stať, že nedokáže dokúriť

kurenie v rodinnom dome

Ďalším používanými spôsobmi kúrenia sú telesá zavesené na stene napr. radiátory, ktoré môžu byť elektrické alebo vodné, prípadne iné závesné telesá - napr. infrapanely alebo konvektory. Tieto všetky spôsoby vykurovania sú tzv. „vysokoteplotné“ kúrenia, ktoré majú vysoké jalové straty.

Z tohto dôvodu je ideálne ak sú umiestnené na priečke, prípadne strope, a nie na stene. Ide o to, že na priečke ma toto teleso jalové straty takmer nulové - neohrieva vonkajší plášť rodinného domu.

Kúrenie - rodinný dom

Jeho vysoká povrchová teplota má aj isté výhody (a to z pohľadu rýchlosti vykúrenia stavby alebo z pohľadu presúšania stavby rodinného domu a životnosti danej stavby) vďaka svojej vysokej povrchovej teplote, ktorá vysiela do priestoru žiarenie, ktoré ohrieva všetko na čo narazí (predmety, priečky, steny, podlahu atď.).

podlahové vykurovanie v rodinnom dome

Ďalej tu máme podlahové vykurovanie rodinného domu.

Zdanlivou výhodou tohto kúrenia by sa mohla zdať jeho nízka teplota a teda jeho jalová strata by mala byť teoreticky čo najnižšia, no tým, že je zabudované v zemi, tak je jeho jalová strata naopak najvyššia. Keďže jalová strata závisí od toho, ako veľmi dané kúrenie bude ohrievať obálku domu (steny, zem atď.) . Jeho pôsobenie na životnosť stavby rodinného domu je kvôli jeho nízkej teplote tak isto najnižšie. Spomínané kúrenie nie je schopné v porovnaní s vysokoteplotným kúrením efektívne vysúšať stavbu a práve preto má najhorší vplyv na jej životnosť.

Toto kúrenie bolo vymyslené do veľkých hál kde už radiátory nestíhali vykurovať.

Pri výpočte výkonu vychádzame zo vzťahu Q=k.S.∆T, kde S je plocha. A keďže pri radiátoroch je plocha obmedzená, Q - povrch radiátoru neznesie 200 ⁰C. Tak inžinieri zvýšili plochu a ∆T mohlo klesnúť na normálne hodnoty.

Do rodinných domov ho začali spočiatku presadzovať neznalí kúrenári, ktorí chceli zarobiť, milionári a reklama týkajúca sa tepelných čerpadiel, ktoré nevedeli efektívne vykúriť vodu na dostatočný počet stupňov. Takáto voda nemala vhodnú teplotu na to, aby sa mohla vpustiť do radiátorov. No keďže toto svoje tepelné čerpadlo chceli predať a zarobiť, museli vymyslieť spôsob, ako do priestoru dostať energiu.

vykurovanie interiéru rodinného domu

Aký zdroj energie použiť?

  • E L E K T R I N A

Infrapanely sú logicky len na elektriku. Na elektrinu však môže byť aj podlahové kúrenie, klimatizácia aj radiátory v rodinnom dome.

Pri klimatizácií je však zaujímavý jav to, že ide o tepelné čerpadlo - teda máme tu "násobič" energie následkom čoho síce spotrebu energie cez rodinný dom neznížime, ale znížime spotrebu energie odobratú zo zástrčky následkom čoho platíme asi o 1/2 až 2/3 ročne menej ako pri elektrickom kúrení. Nie je to však vhodné všade.

elektrina
Podlahové kúrenie a radiátory okrem elektriny môžeme napájať aj
  1. plynom,
  2. tepelným čerpadlom (elektrika),
  3. drevom.

A tu je logika pri tepelnom čerpadle rovnaká ako pri klimatizácií. Čiže úspora v peniazoch. Podobná úspora bola donedávna aj pri plynovom kúrení kde stál kWh len okolo 0,03 €/kWh Drevo je najlacnejšie ale najprácnejšie.

Viac o porovnaní jednotlivých médií z pohľadu ceny si prečítajte TU

čerpadlo - rodinný dom
Z toho vyplýva:
  1. Ak je rodinný dom tvorený nejakým nasiakavým materiálom (tehla, pórobetón, vata, slama atď.), tak si treba zvoliť pec, radiátor, infrapanel alebo čokoľvek iné (vysokoteplotné) čo vie stavbu aktívne presúšať
  2. Ak ide o dom s nízkou spotrebou, čiže REÁLNY A0, tak si vyberieme klimatizáciu - najlepšie v spojení s radiátormi na priečkach (ak nám nevadí prácnosť, namiesto klimatizácie je najlepšie kúrenie drevom).
  3. Ak má rodinný dom vyššiu spotrebu ako REÁLNY A0, vhodnou alternatívou je plyn, poprípade tepelné čerpadlo, opäť ideálne v spojení s radiátormi.
klimatizácia v rodinnom dome

Prečo sa tepelné čerpadlo alebo plynový kotol nehodí do rodinného domu s nízkou spotrebou?

Čisto hypoteticky:

Máme domy A a B. Rodinný dom A má spotrebu 15.000 kWh za rok a pasívny rodinný dom B má spotrebu 3.000 kWh za rok.

Ak do domu A dáme tepelné čerpadlo, tak ročne ušetríme (pri cene 0,1 €/kWh - tento údaj si treba doplniť reálny. Toto je len vymyslený príklad!) asi 1000 €. Ak ho dáme do pasívneho rodinného domu B tak ušetríme asi 200 € ročne.

Čiže ak tepelné čerpadlo aj s vykurovacími telesami stojí 10.000 €, tak v prípade rodinného domu A sa cena tohto kúrenia vráti za 10 rokov a v prípade pasívneho domu B za 50 rokov. Pri klimatizácií ako tepelnom čerpadle sú tieto počty iné, lebo klimatizácia by stála povedzme okolo 3.000 € do domu A a cca 1.000 € do domu B. V oboch prípadoch by teda bola investícia návratná.

Pri navrhovaní a výstavbe vášho pasívneho rodinného domu myslíme na všetko. Tak, aby výsledkom bolo bývanie v nízkoenergetickom domčeku s dlhou životnosťou a celoročnou tepelnou pohodou bez použitia zložitých a zbytočne drahých technológií.

 

MÁTE OTÁZKY? Dohodnite si s nami osobné stretnutie:

Prosím spočítajte 8 a 9.

Ísť späť

© 2024 Všetky práva vyhradené pre 4-YOU.sk s. r. o.
Pokračujte výberom nastavení ochrany osobných údajov. Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov a zásady používania súborov cookies.
Stiahnite si katalóg Top 20 pasívnych rodinných domov